New York City is definitely one of the best cities in the world. If only the world was like New York City.
Author: hadvab2
Walking all day…
Walking on day with my feet on fire,
Trying get closer to you.
Easter
Je Veľká noc, a myslím, že treba spraviť niečo veľké. Či?
Lester Burnham
Lester Burnham raz povedal, keď umieral: “I guess I could be pretty pissed off about what happened to me, but it’s hard to stay mad when there’s so much beauty in the world. Sometimes I feel like I’m seeing it all at once and it’s too much. My heart fills up like a balloon that’s about to burst. And then I remember to relax, and stop trying to hold on to it. And then it flows through me like rain and I can’t feel anything but gratitude for every single moment of my stupid little life. You have no idea what I’m talking about I’m sure, but don’t worry, you will someday.”
A myslím, že povedal dosť dobre.
Ak zabudnete text, odíďte z javiska
Ak zabudnete text, odíďte z javiska. Asi takto opísal Satinského herectvo Stano Radič. Ak Satinskému niekedy vypadol scenár, tak jedoducho odišiel a nechal tam Lasicu stáť a hrať samého ďalej. Mne sa včera stala podobná vec, aj keď v trošku inom kontexte. Ráno, teda naobed, som sa zobudil na vrchu poschodovej postele (vrchy poschodových postelí som si obľúbil, odkedy som spoznal Jakuba Uhlíka) v hostelíku niekde na južnom cípe LA. Zobudilo ma nejaké dychčanie, ktoré som najprv pripisoval môjmu chorvátskemu kamarátovi. Neskôr som si uvedomil, že to dychčanie pokračovalo v sliedení po izbe a postupne prehadzovalo veci z jednej postele na druhú, otváralo okná a zažínalo svetlá v kúpeľni. Nevenoval som tomu nejakú pozornosť, pretože zvedavosť premohol môj nedostatok energie. Pozornosť som zbystril až keď sa moja posteľ začala hýbať a zadychčaná osoba zistila, že to s tou posteľou ide tažšie než zvyčajne. Nakoniec preľaknútá teta upratovačka, možno aj kvôli tomu, že uvidela moju rozospanú tvár, utielka z izby tak prirodzene, ako otvorila napríklad okno alebo poskladala čerstvo vypraté uteráky na kraj postele. Ja som spal ďalej.
Spánok
Spánok je veľmi dôležitý. Jedna z najväčších chýb, čo študenti robia je, že nespia poriadne. Je 4:03 a ja ešte stále rozmýšľam, ako dokázať Pigenhole Principle pomocou indukcie. V zásade sa jedná o to, že máte n-krabíc a n+1 holubov. Pomocou indukcie treba dokázať, že stále bude aspoň jedna krabica mať minimálne dvoch holubov. Veď ono to je celkom logické – ale indukcia to celé komplikuje aj preto, lebo profesor je strašne citlivý a nedá na ňu dopustiť. Treba to teda nejako pekne napísať, aby v tom nebola žiadna chyba. Príde mi to veľmi jednoduché a práve v tom bude nejaký háčik….(ak sa Vám niečo s indukciou zdá ľahké, je veľmi pravdepodobné, že je to nesprávne).
Autíčka (venované Janovi B.)
Písal sa koniec semestra a akurát som sa chystal odletieť domov. Mal to byť pokojný deň, no noc predtým mi kamarát napísal, že zajtra ideme na autíčka. Spomenul som si na to poobede, kedy som vlastne vstal (keďže netrebalo ráno vstávať a už bolo po skúškach, tak sa v noci pozerali filmy). Rýchlo som na seba hodil kraťase a tričko a šiel som pred Welcome Center (tam sa stretávame, keď ideme do mesta alebo niekam). Jesť ani piť som nestihol. Bolo to celé zle, lebo som začal cítiť silný hlad počas cesty na Yas Island, kde autíčka boli. Jedlo tam bolo dosť drahé, tak som sa uspokojil s Colou. Preteky sa mohli začať. Súťažilo sa na motokárach s motorom honda so zvukom dedovej kosačky. Po semestri bez auta si šoférovanie hocičoho nesmierne užívate. Mala to byť pokojná jazda, ale keď všetci zrazu dupli na plyn, tak sa vo mne prebudilo pretekárske zviera z detstva (keď som bol malý, tak som závodne pretekal na autodráhe s mojím modelom Mitsubishi Lancer Evolution 7 4×4 model (pozn: závodne = v závodnej jedálni)). Po pol hodine na dráhe ste celí spotení a keďže motokára nemá posilňovač riadenia, tak máte pocit, že biceps narástol. Skončilo to výborne (viď obrázok dolu), len s jednou haváriou (nejaká žena nevybrala zákrutu) a lepší koniec semestra asi ani nemohol byť.
Druhý týždeň
Dnes som tu presne dvadsiaty deň a oficiálne mám za sebou druhý akademický týždeň. Je celkom ťažké zvyknúť si na rozdielnosť víkendov. Včera som nechápal, čo môj brat ešte robí na intráku v Bratislave, keď už by mal byť doma. Počasie sa nezlepšilo – včera som bol po piatich minútach chôdze centrom spotený ako pri Prokibale (Prokibal – legendárny šport založený veľkým Prokim 23BC). Keď sa škola poriadne rozbehne, tak nemáte poriadne čas na výlety každý deň a preto aj moje výlety posledný týždeň boli maximálne do nákupného centra, kde je ale kopec srandy, hlavne pri objavovaní nových značiek.
Aj keď nerád nakupujem, tak asi prvykrát v živote som mal košík plný vecí, ktoré by som si sám od seba nekúpil (od ponožiek až po vedro na mop).
Veľmi sa mi tu páči pestrosť jedál. Mám pocit, že tu majú naozaj reštiky z každej krajiny. Slovenskú som zatiaľ nevidel a zistil som, že našu kuchyňu nie je až tak jednoduché vysvetliť (na rozdiel od indickej či čínskej).
A posledná fotka je z včerajšej prechádzky po meste, kde som naďabil na nejaký kongres, ktorý organizuje SME, takže som rád, že sa takto angažujeme aj v zahraničí.
1, 2, 3…..
Začali sme včera. Tu v Abu Dhabi je víkend piatok a sobota. Včera bola len taká mala introduciton do matiky. Dnes mám omnoho zaujímavejší predmet. Rytmus. Zatiaľ sme sa tiež len predstavili a vyzerá to dosť dobre. Od bubnovania na hodine až po matematiku a programovanie rytmu. Každý musí prezentovať svoj projekt na konci kurzu a ja už mám troch horúcich kandidátov na projekt: S.Senzus, H. Hami alebo L.Colorados.
Najväčšie na svete
Posledné dni boli dosť vyčerpávajúce. Od rána do večera sme mali program, aby sme sa trochu zoznámili s univerzitou. Od scavenger huntov až po výlet do IKEA. V zásade sme nemali čas na nič iné, lebo väčšina vecí bola povinná, no ani tým dobrovoľným sa nedalo veľmi odolať.
V piatok poobede sme sa vybrali do Dubaja. Je to predsa len najväčšie mesto Emirátov a aj keď nie som veľký fanúšik nákupnych centier, tak som sa rozhodol ísť pozrieť si to vraj najväčšie na svete. Bolo to ako Aupark. Len celkom iné. Bolo to ako Aupark, na ktorom bola Eurovea, na ktorej bol ďalší Aupark a na ktorej bolo Tesco a Aupark dokopy…..a asi ešte väčšie. Človeka z toho bolí dosť hlava. Uprostred bolo veľké akvarko s rybami a super hračkársto. Zaujímavejší bol však výlet na najväčšiu budovu sveta. Je sranda, že keď si predstavíme jeden kilometer, tak je to nič. Ale keď si prestavíme jeden kilometer do výšky, tak skončíme v budove, ktorá sa nezmestí do objektívu. Táto budova sa vyslovene nedá prehliadnuť. Je to veľmi vysoký špic pri ktorom ostané dubajské mrakodrapy vyzerajú ako sliepky pri gazdovi. Vyzerá naozaj ako nejaká raketa. Freud by mal radosť.
Bežný smrteľník sa na vrchol nedostane. Maximálne sa dá isť na výhliadku, ktorá sa nachádza na 127. poschodí, cca 500 m. Supervýťahu to trvalo asi 32,54 sekúnd. Výhľad bol neskutočný. Fotiť sa dalo pomedzi medzeru medzi sklami, kadiaľ prešiel aj väčší foťák. V živote som tak pevne nič nedržal ako mobil, ktorým som fotil. Mám pocit, že celý Dubaj sa nedá vidieť kvôli oparu tu v UAE, ktorý ešte stále neviem, ako vzniká.
Na záver sme šli do libanonskej reštaurácie. Akurát sme sedeli na balkóne a prepchávali sme sa jedlom, keď nás vyrušil hrozný rachot. Asi pár metrov od nás vystrekla do výšky 150 metrov fontána. Šiel som bližšie, aby som to nahral (video nižšie) a musím uznať, že je to teda poriadne fontánisko. Podobnú v menšom prevedení si pamätám z Košíc. Aj tam striekala na hudbu. Ale táto fontána je teda tiež oficiálne najväčším hudobným striekacím komplexom na svete. Povráva sa, že práve Fontána pre Zuzanu 3D by sa mala natáčať práve tu v Dubaji.
Trailer na Fontána pre Zuzanu 3D (D3):
H2B 