Druhý týždeň

Dnes som tu presne dvadsiaty deň a oficiálne mám za sebou druhý akademický týždeň. Je celkom ťažké zvyknúť si na rozdielnosť víkendov. Včera som nechápal, čo môj brat ešte robí na intráku v Bratislave, keď už by mal byť doma. Počasie sa nezlepšilo – včera som bol po piatich minútach chôdze centrom spotený ako pri Prokibale (Prokibal – legendárny šport založený veľkým Prokim 23BC). Keď sa škola poriadne rozbehne, tak nemáte poriadne čas na výlety každý deň a preto aj moje výlety posledný týždeň boli maximálne do nákupného centra, kde je ale kopec srandy, hlavne pri objavovaní nových značiek.

IMG_2097
Toto sa celkom podobá na našu Jar
IMG_2106
McArabia ma dosť pobavila

Aj keď nerád nakupujem, tak asi prvykrát v živote som mal košík plný vecí, ktoré by som si sám od seba nekúpil (od ponožiek až po vedro na mop).

IMG_2101
Toto je Carrefour 🙂

Veľmi sa mi tu páči pestrosť jedál. Mám pocit, že tu majú naozaj reštiky z každej krajiny. Slovenskú som zatiaľ nevidel a zistil som, že našu kuchyňu nie je až tak jednoduché vysvetliť (na rozdiel od indickej či čínskej).

IMG_2107
Toto sa volalo Chicken Tikka Combo

A posledná fotka je z včerajšej prechádzky po meste, kde som naďabil na nejaký kongres, ktorý organizuje SME, takže som rád, že sa takto angažujeme aj v zahraničí.

IMG_2104

Advertisements

1, 2, 3…..

Začali sme včera. Tu v Abu Dhabi je víkend piatok a sobota. Včera bola len taká mala introduciton do matiky. Dnes mám omnoho zaujímavejší predmet. Rytmus. Zatiaľ sme sa tiež len predstavili a vyzerá to dosť dobre. Od bubnovania na hodine až po matematiku a programovanie rytmu. Každý musí prezentovať svoj projekt na konci kurzu a ja už mám troch horúcich kandidátov na projekt: S.Senzus, H. Hami alebo L.Colorados.

Najväčšie na svete

Posledné dni boli dosť vyčerpávajúce. Od rána do večera sme mali program, aby sme sa trochu zoznámili s univerzitou. Od scavenger huntov až po výlet do IKEA. V zásade sme nemali čas na nič iné, lebo väčšina vecí bola povinná, no ani tým dobrovoľným sa nedalo veľmi odolať. 

V piatok poobede sme sa vybrali do Dubaja. Je to predsa len najväčšie mesto Emirátov a aj keď nie som veľký fanúšik nákupnych centier, tak som sa rozhodol ísť pozrieť si to vraj najväčšie na svete. Bolo to ako Aupark. Len celkom iné. Bolo to ako Aupark, na ktorom bola Eurovea, na ktorej bol ďalší Aupark a na ktorej bolo Tesco a Aupark dokopy…..a asi ešte väčšie. Človeka z toho bolí dosť hlava. Uprostred bolo veľké akvarko s rybami a super hračkársto. Zaujímavejší bol však výlet na najväčšiu budovu sveta. Je sranda, že keď si predstavíme jeden kilometer, tak je to nič. Ale keď si prestavíme jeden kilometer do výšky, tak skončíme v budove, ktorá sa nezmestí do objektívu. Táto budova sa vyslovene nedá prehliadnuť. Je to veľmi vysoký špic pri ktorom ostané dubajské mrakodrapy vyzerajú ako sliepky pri gazdovi. Vyzerá naozaj ako nejaká raketa. Freud by mal radosť. 

IMG_2003

 

Bežný smrteľník sa na vrchol nedostane. Maximálne sa dá isť na výhliadku, ktorá sa nachádza na 127. poschodí, cca 500 m. Supervýťahu to trvalo asi 32,54 sekúnd. Výhľad bol neskutočný. Fotiť sa dalo pomedzi medzeru medzi sklami, kadiaľ prešiel aj väčší foťák. V živote som tak pevne nič nedržal ako mobil, ktorým som fotil. Mám pocit, že celý Dubaj sa nedá vidieť kvôli oparu tu v UAE, ktorý ešte stále neviem, ako vzniká. 

 

IMG_1958 IMG_1904 IMG_1925

 

Na záver sme šli do libanonskej reštaurácie. Akurát sme sedeli na balkóne a prepchávali sme sa jedlom, keď nás vyrušil hrozný rachot. Asi pár metrov od nás vystrekla do výšky 150 metrov fontána. Šiel som bližšie, aby som to nahral (video nižšie) a musím uznať, že je to teda poriadne fontánisko. Podobnú v menšom prevedení si pamätám z Košíc. Aj tam striekala na hudbu. Ale táto fontána je teda tiež  oficiálne najväčším hudobným striekacím komplexom na svete. Povráva sa, že práve Fontána pre Zuzanu 3D by sa mala natáčať práve tu v Dubaji. 

Trailer na Fontána pre Zuzanu 3D (D3): 

 

 

Mor ho! v lietadle

Cestou z Dohy do Abu prišlo v lietadle milé prekvapenie. Pri nastupovaní som napäto očakával, či lietadlo bude lepšie ako to predchádzajúce. Keď som však vkročil na palubu, tak som ho zočil. Bolo to Mor ho!, a priamo na palube lietadla.  Takéto dymové Mor ho! evokujúce mrazničkový pocit som ešte nevidel. 

IMG_1819                   IMG_1822

Príchod

Dorazili sme okolo piatej nad ránom. Ledva som stál na nohách a musel som sa opierať o kufor. Nevedel som sa dočkať svojej izby. Na dverách izieb sme mali prilepené animované obrázky seba samých pre jednoduhšiu identifikáciu.

IMG_1850

O šiestej som sa konečne dostal do postele a povedal som si, že o ôsmej vstanem a pôjdem na raňajky a neskôr stihnem ešte ďalšie aktivity na campuse. Vstal som o dvanástej, budík o ôsmej si nepamätám. Šiel som sa najesť a zúčastil som sa aj prvého výletu v centre Abu Dhabi, ktorého cieľom bolo obchodné centrum. Po príchode sme mali floor meeting, kde nám starší študent prízvukoval to, čo častokrát hovorí Janinka: “Správajte sa slušne!” Po menej zaujímavom organizačnom doobedí sme sa všetci freshmeni zhromaždili v knižnici, kde sa organizoval prvý icebreaker, alebo po slovensky – lámanie ľadu. Každý si mal napísať na papierik meno a slovo, ktoré ho charakterizuje. Potom sme sa dali do dvoch kruhov a postupne sa posúvali, takže každý mal možnosť zoznámiť sa aspoň s desiatimi novými ľuďmi. Ľudia mali rôzne slová – happy, courageos, ambitious. Každý musel zároveň vysvetliť svoje slovo. Ja som sa asi desiatim ľuďom snažil vysvetliť význam svojho slova – traktor. Nezabudol som samozrejme zahrnúť dedov Zetor tritisícjedenástku. Nasledovala veľká (fakt veľká) večera s množstvom motivačných a povzbudzujúcih príhovorov (a boli fakt dobré). 

 IMG_1844 IMG_1845 IMG_1847 

Odlet, prílet a odlet

Dnes o 17:00 to prišlo. Odletel som z Budapešti z Ferencovho letiska. Na letisko mi bolo dovolené šoférovať, a tak som si poslednú jazdu užil prechodom cez centrum Budapešti (GPS nesklamalo). Momentálne sedím na lietadle do Dohy (Katar). Jedlo bolo v porovnaní s ostatnými letmi dosť dobré (o jedle budem písať asi často). Asi za 3 hodiny by sme mali pristáť v Dohe.

O 3 hodiny neskôr….

Sme v Dohe. Letisko je neporovnateľne väčšie ako Budapeštianske. Prvá myšlienka po vystúpení z lietadla: “A dokelu….to tu je naozaj tak teplo?” Áno, je tu hrozne teplo! A myslím, že v Abu je podobne. Let bol super, až na tetu, ktorá sa rozhodla sklopiť si sedadlo do ležiacej polohy, čiže polku cesty som sa cítil ako v lavici v USA na strednej.

IMG_0015.JPG

Trvalo asi 15 minút, kým som našiel terminál E, odkiaľ mám transfer do Abu. Ako po každom lete, aj po tomto sa patrí navštíviť letiskové WC. Zamieril som teda do miestnosti označenej panáčikom. Pri váhaní, či použiť zvláštne stavaný záchod, som sa preistotu opýtal chlapíka, ktorý stál obdaleč, ako sa tento typ wc používa. Na moje aj jeho prekvapenie som zisitil, že sa nachádzam v Men’s Prayer Room a zariadenie je na umývanie nôh. Ponaučenie z príbehu – aspoň raz meraj, než strihneš veľmi zle.

IMG_0018.JPG

Teraz čakám na lietadlo, ktoré ide o hodinu a pól. Už som skoro tam a neviem sa dočkať jedla a postele.

The End

Toto je začiatok môjho nového študenstkého života. Zajtra idem totiž na “výšku”.Som maximálne zbalený (vďaka mame) a minimálne pripravený (aspoň tak sa cítim – veď ešte nikdy som nebol na výške).Je to veľkolepá kopa zmiešaných pocitov, príbehov a emócií….a ľudí samozrejme. Ale v zásade si myslím, že to bude sranda. Doma mi už asi tri týždne opakujú – hlavne nesprav hanbu. Takže, ako hovorí môj španielský kamarát Rafael – uvidíme. 

 

Zbalenie